Treba, bolo treba, bude treba
Je treba rozmotať zložitú situáciu. Na väčšinu otázok nie je treba odpovedať. Myslím, že chlapci budú dobrí, ale je treba pracovať s nimi systematicky. Kosiť je treba primerane.Príslovka treba má v uvedených príkladoch platnosť prítomného času. Tvar sponového slovesa byť - je stojí pri nej navyše, je zbytočný. Správne sú tieto spojenia: treba rozmotať situáciu, netreba odpovedať, treba pracovať systematicky, kosiť treba primerane.
Ale v minulom a budúcom čase sa príslovka treba uvádza so sponou: bolo/nebolo treba, bude/nebude treba.
Menovať alebo vymenovať?
Slová menovať a vymenovať patria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a každé z nich má presne vymedzenú obsahovú náplň. K chybám, t. j. k nespisovnému vyjadrovaniu dochádza vtedy, ak si tieto slová a ich významy začneme zamieňať. V najnovšom vydaní našej základnej kodifikačnej príručky Krátkom slovníku slovenského jazyka nájdeme presný opis významu obidvoch uvedených slovies. Sloveso menovať sa používa vo význame „uvádzať, uviesť menom" (napr. menovať niekoho na prvom mieste; menovať niekoho medzi neprijatými uchádzačmi) a má aj význam „volať, nazývať" (napr. menovať veci pravým menom; menuje sa po ňom táto ulica).
Na vyjadrenie významu „poveriť funkciou" máme v spisovnej slovenčine predponové sloveso vymenovať. Od tohto dokonavého slovesa odvodzujeme nedokonavú podobu vymenúvať a od nej prídavné meno vymenúvací. Toto prídavné meno sa najčastejšie uplatňuje v spojení s podstatným menom dekrét.
To znamená, že nesprávne vyjadrenia typu menoval ho za svojho nástupcu, menovali ho do vedúcej funkcie, menovali ho za profesora, menujem Vás za člena tejto komisie, odovzdali mu menovací dekrét, prevzal si menovací dekrét treba v ústnych a písomných prejavoch nahradiť náležitými výrazmi: vymenoval ho za svojho nástupcu, vymenovali ho do vedúcej funkcie, vymenovali ho za profesora, vymenúvam Vás za člena tejto komisie, odovzdali mu vymenúvací dekrét, prevzal si vymenúvací dekrét.
List môžeme dostať nie „obdržať"
V niektorých ústnych, ale aj písomných jazykových prejavoch sa stretávame s takýmito vyjadreniami: účastníci seminára obdržali písomné materiály, obdržali sme všetky nevyhnutné informácie, pozvánku obdržali načas, obdržali sme sťažnosť na porušenie zákona.
Zdá sa, že nespisovné sloveso obdržať (v Krátkom slovníku slovenského jazyka označené ako subštandardný jazykový prostriedok) sa neochvejne drží predovšetkým v písomných dokumentoch z oblasti úradného styku a veľmi obľúbeným sa stalo aj na rozličných zasadnutiach, schôdzkach a poradách. V snahe dodať primeranú vážnosť a dôstojnosť oficiálnemu prejavu ho mnohí z nás neopodstatnene uprednostňujú namiesto spisovných výrazov: dostať a prijať. Tieto náležité jazykové prostriedky sa mali použiť aj v uvedených slovných spojeniach: účastníci seminára dostali písomné materiály, dostali sme všetky nevyhnutné informácie, pozvánku dostali načas, prijali sme sťažnosť na porušenie zákona.
Rovnako treba opraviť aj vetu z novinového článku, v ktorom sme sa dočítali, že za obdržané góly brankár nemôže, pretože mu nepomohli obrancovia. Keďže brankár góly neobdržal, ale ich dostal (inkasoval), veta mala správne znieť takto: za inkasované góly brankár nemôže, pretože mu nepomohli obrancovia.
Patrí slovo odozva do spisovného jazyka?
Odpoveď na túto otázku nájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka (posledné vydanie tejto základnej kodifikačnej príručky je z roku 2003), kde sa slovo odozva uvádza s kvalifikátorom subštandardné slovo, t. j. nespisovné, ktoré nepatrí do oficiálnych verejných rečových prejavov.
Napriek tomu sa v bežnej jazykovej praxi neraz stretávame s jeho používaním, a to aj tam, kde sa vyžaduje dodržiavanie spisovnej normy slovenského jazyka. Ide o spojenia typu: relácia mala priaznivú odozvu medzi poslucháčmi; stretli sa s pozitívnou odozvou na svoju výzvu; jeho reč našla živú odozvu v sále a pod. Všade tu sa mali namiesto nespisovného slova odozva použiť spisovné slová ohlas alebo ozvena: relácia mala priaznivý ohlas medzi poslucháčmi; stretli sa s pozitívnym ohlasom na svoju výzvu; jeho reč našla živú ozvenu v sále. Nespisovné slovo odozva môžeme v istých situáciách nahradiť aj výrazmi reakcia, echo, odraz, ozva alebo odpoveď (napr.: reakcia publika bola spontánna; doba zanechala v jeho diele negatívny odraz; takú priaznivú odpoveď vôbec nečakal a pod.)
Doporučiť alebo odporučiť?
V poslednom období sa z propagačných letákov, reklamných nápisov v obchodných domoch či z textu na obaloch niektorých výrobkov čoraz častejšie dozvedáme, že nám „doporučujú" ten-ktorý tovar pre jeho výnimočné vlastnosti alebo nízku cenu. Pod vplyvom reklamnej tlače sa tento chybný výraz rozširuje aj v iných jazykových prejavoch.
Sloveso doporučiť sa k nám dostalo z českého jazyka. V spisovnej slovenčine máme namiesto neho sloveso odporučiť/odporúčať (a od neho odvodené slová odporúčanie, odporúčaný) s významom „navrhnúť, poradiť, ponúknuť, propagovať, robiť reklamu".
Prídavné meno doporučený a príslovka doporučene majú v slovenčine iba jeden presne vymedzený význam: „(na pošte) podávaný aj prijímaný na potvrdenie" (doporučený list, podať balík doporučene).
Slovo odporučiť nemožno v jazykových prejavoch nahrádzať slovom doporučiť, keďže nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Preto píšme a hovorme: odporúčam vám študovať angličtinu, prišiel s písomným odporúčaním, lekár mu neodporučil tento liek, odporučili knihu na vydanie, odporúčaná študijná literatúra, odporúčané výživové dávky a pod.
Slovesá začať - začať sa; končiť - končiť sa
V niektorých ústnych a písomných prejavoch sme zachytili takéto formulácie: Kultúrny program začína v nedeľu popoludní; Letná sezóna práve začína. V týchto vetách sa nesprávne použil slovesný tvar začína namiesto správnej podoby začína sa. Zložka sa v slovách začať sa/začínať sa; skončiť sa/končiť sa nie je formálnym a nepotrebným doplnkom, ktorý môžeme kedykoľvek vynechať, ale slúži na rozlíšenie významu medzi predmetovými a bezpredmetovými slovesami. Ak činnosť vyjadrenú slovesom začať alebo končiť vykonáva istá osoba, použijeme nezvratnú podobu týchto slovies: Rečník začal (skončil) prednášku. Učitelia a žiaci práve začínajú (končia) školský rok. Ak predmet nevyjadrujeme, použijeme zvratnú podobu: Začala sa prednáška. Práve sa končí (sa začína) školský rok. Zvratné a nezvratné podoby nemožno v spisovnom jazyku ľubovoľne zamieňať, lebo každá z nich má svoj presne vymedzený význam. Preto aj vety: Dnešné vysielanie končí o 22. hodine alebo Podujatie začne slávnostným príhovorom treba používať so správnymi tvarmi: Dnešné vysielanie sa končí o 22. hodine, Podujatie sa začne slávnostným príhovorom.
Údaje o čase a mieste - s čiarkou alebo bez čiarky?
Jedno z pravidiel o písaní čiarok hovorí, že príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením neoddeľujeme čiarkou. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v dátume s určením miesta, napr. v Bratislave 18. mája 2002. Keďže ide o príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času, neoddeľujeme ich čiarkou: Bratislava 6. 2. 2001; v Žiline 7. júla 1998; Nitra január 2002. To isté platí aj vo vetnej súvislosti, napr.: Podujatie sa uskutočnilo dnes o 13. hodine v Trenčianskych Tepliciach. Podľa uvedeného pravidla čiarka nepatrí ani medzi príslovkové určenia toho istého druhu, ak jedno z nich rozširuje alebo zužuje význam druhého: v utorok 22. mája o 13. hodine; v Bratislave na Račianskej ulici; v obchodnom dome na Kamennom námestí v Bratislave a pod.
V údajoch s dátumom, ktoré uvádzame v listoch, pozvánkach a iných písomnostiach, je slovo dňa nadbytočné. Namiesto spojenia: V Bratislave dňa 4. apríla 2002 uprednostňujeme vyjadrenie: V Bratislave 4. apríla 2002.
Viete, že dopad nie je dosah?
Slová dopad aj dosah všetci dobre poznáme - sú súčasťou bežnej slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a nájdeme ich vo všetkých výkladových slovníkoch slovenského jazyka. Napriek všeobecnej rozšírenosti sa v praxi stretávame s neistotou pri ich používaní, čo často vedie k porušovaniu spisovnej normy slovenského jazyka. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa pri slove dopad uvádza len jeden význam, ktorý má toto slovo v spisovnej slovenčine. Ide vlastne o padnutie, resp. padanie niečoho niekam (vrece zemiakov sa roztrhlo pri dopade na dlážku). Nevhodne sa použilo slovo dopad v týchto spojeniach: negatívny dopad na životné prostredie; zákony, ktoré majú dopad na štátny rozpočet; dopad návrhu zákona v oblasti zdravotníctva. Môžeme ho nahradiť slovami: dosah, vplyv, účinok, dôsledok.
Takže správne hovoríme a píšeme: negatívny vplyv na životné prostredie; zákony, ktoré majú dosah na štátny rozpočet; dôsledky návrhu zákona v oblasti zdravotníctva.
Možno sa uspokojiť s vetou "To je už pre dnes všetko?"
Takéto použitie predložky pre je z hľadiska spisovného jazyka nevhodné. Predložka pre sa nikdy nespája s časovým určením. V určovacích výrazoch, ktoré odpovedajú na otázku Na kedy?, používame predložku na: šaty na nedeľu, dar na meniny, úloha na tento týždeň, plány na budúci rok, rozpočet na rok 2002.
Predložka pre patrí do takých určovacích výrazov, na ktoré sa spytujeme otázkou Pre koho? Komu? - kniha pre sestru, dar pre otca, diplom pre víťaza.
Rozdiel medzi predložkami pre a na si najlepšie uvedomíme na príkladoch, v ktorých sa uplatnia obidve významovo odlišné určenia: šaty pre vnuka na nedeľu, rozprávka pre deti na dobrú noc.
Takže aj úvodná veta správne znie: To je už na dnes všetko.
Môžeme používať spojenie "nerezový riad?"
Pomenovania nerezový riad, nerezová miska, nerezový nôž, s ktorými sa môžeme stretnúť napr. v katalógoch, nezodpovedajú spisovnej norme slovenského jazyka. Prídavné meno nerezový je odvodené od českého slova rez, resp. rezavĕt, rezivĕt, čo po slovensky značí hrdza, hrdzavieť. Správne utvorené slovenské pomenovanie nahrádzajúce český výraz nerez je nehrdzavejúca oceľ. Namiesto tohto dvojslovného pomenovania môžeme v slovenčine použiť aj výraz antikoro (podstatné meno stredného rodu s latinským základom) a od toho utvorené prídavné meno antikorový. Takže v spisovnom jazyku máme riad z nehrdzavejúcej ocele alebo antikorový riad; misku z nehrdzavejúcej ocele alebo antikorovú misku; nôž z nehrdzavejúcej ocele alebo antikorový nôž.
