Jazykové okienko 1

Nie vada, ale chyba

Namiesto nesprávnych výrazov rečová vada, vady materiálu, vadný výrobok, závadná voda, konštrukčné vady, byť bez vady, vada motora používame v spisovnom jazyku tieto výrazy: rečová chyba, chyby (nedostatky) materiálu, chybný (nevyhovujúci) výrobok, znečistená (kontaminovaná) voda, konštrukčné chyby, byť bez chyby, porucha motora atď.

Slovenský pokoj a nie český klid

Slovo kľud je nepotrebná výpožička z češtiny. Ide o hláskový prepis českého slova klid. V slovenčine, a nielen v spisovnej, máme pokoj, pokojný, pokojne. A preto správne po slovensky je pokoj ľuďom dobrej vôle; vegetačný pokoj; pokoj v rodine; pokojné prežitie vianočných sviatkov; pokojný deň; pokojný človek; rieka tiekla pokojne; dieťa spí pokojne; pokojne hovoriť; mať dušu, srdce na pokoji; dať niekomu svätý pokoj; odobrať sa na večný pokoj.

Pred niekoľkými rokmi a nie niekoľko rokov dozadu

V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu, zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu, bol som tam tri dni dozadu. V slovenčine na vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať za cudzím spôsobom vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu). V slovenčine je správne používať stalo sa to pred niekoľkými rokmi, zasadnutie sa konalo pred piatimi týždňami, bol som tam pred tromi dňami.

Nie viď, ale pozri
Najmä v odborných textoch niekedy potrebujeme odkázať na stranu, kapitolu, prameň či na literatúru, kde sa o veci už písalo. V takom prípade pri odkazovaní vždy používame len slovko pozri (pozri na  strane 3, pozri v 1. kapitole, pozri v Slovenskom biografickom slovníku, pozri v zákone, pozri tabuľku). Používanie slovka viď v tejto súvislosti je nesprávne, nenáležité.

Vyhlásenie nie je prehlásenie

Slovesá vyhlásiť a prehlásiť, od ktorých sú odvodené aj podstatné mená vyhlásenie a prehlásenie, majú odlišnú obsahovú náplň, a preto ich nemožno navzájom zamieňať. Slovo vyhlásiť sa používa v presne vymedzených prípadoch (pozri Krátky slovník slovenského jazyka) a jeho základný význam je „úradne, verejne niečo oznámiť“. V tom istom význame sa používa aj odvodené slovo vyhlásenie.
Iná situácia nastane vtedy, ak chceme napríklad vyjadriť, že niekto sa úradne odhlásil z miesta svojho pôvodného pobytu a prihlásil sa inde. V tomto prípade použijeme slovo prehlásiť. Na pomenovanie takéhoto úkonu nám poslúži slovesné podstatné meno prehlásenie. 
Správne píšeme a hovoríme: vyhlásenie adresované inštitúciám Európskej únie (nie prehlásenie adresované inštitúciám Európskej únie), čestné vyhlásenie (nie čestné prehlásenie), colné vyhlásenie (nie colné prehlásenie), vyhlásenie celoeurópskej federácie pre kultúrne dedičstvo (nie prehlásenie celoeurópskej federácie pre kultúrne dedičstvo).

Ako skloňujeme slovo euro?

V slovenčine ako flektívnom jazyku sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú pomocou pádových prípon, a preto aj slová cudzieho pôvodu sa v slovenskom kontexte väčšinou skloňujú, t.j. menia v jednotlivých pádoch svoje zakončenie. Slovo euro, podobne ako iné prevzaté slová, napr. bendžo, gesto, percento, eso, depo, libreto atď., sa v slovenskom jazyku svojím zakončením na samohlásku o celkom prirodzene zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto. Hovoríme a píšeme: Zostalo mi desať eur, nie Zostalo mi desať euro; Odchádzal  s dvadsiatimi eurami, nie Odchádzal s dvadsiatimi euro.

Správne tvary slova euro v jednotlivých pádoch

Suma alebo čiastka? 
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam časť z celku (čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky). Nemali by sme ho však používať vo význame isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne. V tomto význame používame slovo suma (zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc korún mu vyplatili v hotovosti). Niekedy môžeme použiť aj slovné spojenie finančné prostriedky (na stavbu divadla treba nemalé finančné prostriedky).

Vysporiadať sa, vyporiadať sa?
O slovesách vysporiadať sa a vyporiadať sa treba vedieť, že v našich normatívnych príručkách sa hodnotia ako nesprávne alebo nespisovné a nemajú oporu ani v bezpredponových slovesách (slovesá sporiadať sa a poriadať sa v spisovnej slovenčine nemáme). Čo nám ponúkajú normatívne príručky namiesto uvedených slovies? Sú to predovšetkým slovesá vyrovnať sa, poradiť si, zvládnuť, odstrániť, usporiadať, porátať sa, teda vyrovnať dlžobu, vyrovnať sa s minulosťou, poradiť si s problémami, zvládnuť úlohu, odstrániť nedostatky, usporiadať pracovnoprávne vzťahy, porátať sa s neprajníkmi.
Platí to aj pri slovesnom podstatnom mene vysporiadanie (vyporiadanie). Namiesto nespisovného spojenia majetkové vysporiadanie používajme spisovný výraz majetkové vyrovnanie alebo majetkové usporiadanie.

Je správne v období, kedy?
Zámeno opytovacie príslovkové kedy si nemožno zamieňať s časovou spojkou keď. 
Nesprávne, nenáležite sa kedy používa pri uvádzaní vzťažnej vety prívlastkovej s časovým významom: Bolo to v tú sobotu, kedy sme mali návštevu. V ten deň,  kedy odišiel. Rád spomína na časy, kedy sme študovali. Roky, kedy sme boli šťastní, sa rýchlo pominuli. Nastal čas, kedy sa musíme rozhodnúť. Je to obdobie, kedy študenti odchádzajú domov.  
Správne: Bolo to v tú sobotu, keď sme mali návštevu. V ten deň, keď odišiel. Rád spomína na časy, keď sme študovali. Roky, keď sme boli šťastní, sa rýchlo pominuli. Nastal čas, keď sa musíme rozhodnúť. Je to obdobie, keď študenti odchádzajú domov. Spojka keď uvádza vetu prívlastkovú s časovým významom. Môže uvádzať aj nepravú časovú vetu s priraďovacím vzťahom: Zápas vyhrali hostia, keď ešte v polčase viedli domáci.
Ale: Neviem, kedy som to počul. Vieme, kedy sa vráti. Nepovedal, kedy príde. Zapamätaj si, kedy máš zajtra vstať. Sused sa vyzvedal, kedy som sa to naučil. Nevie, kedy má prestať. V týchto prípadoch kedy uvádza vzťažnú vetu predmetovú s časovým významom.

Nie naviac, ale navyše
Príslovkou navyše sa vyjadruje, že je niečo nad normálnu, predpokladanú, určenú, zvyčajnú, potrebnú mieru: Dvaja hostia prišli navyše. Ponúkame vám 60 minút navyše. Dostala som tri jablká navyše. Gaštanový je statočný kôň, jemu vďačne nasypem navyše.
Slovo navyše má aj funkciu častice vo význame nadto, k tomu, popritom (je lenivý a navyše klame) a predložky, ktorá s genitívom vyjadruje vyššiu mieru (navyše pôvodného plánu vyrobili päť ton).

Ak ste ponúkli, dali niekomu niečo naviac, urobili ste chybu. Akú? Jazykovú, a to v slove naviac. Môžeme ponúknuť, dať niečo navyše.